Najvyššiu priamu aj nepriamu náročnosť na zemný plyn dosahuje výroba
chemikálií a chemických výrobkov, nasleduje výroba elektrickej energie,
pary a chladného vzduchu, ostatné nekovové minerálne výrobky a základné
kovy. Priame dodávky zemného plynu do uvedených štyroch odvetví tvorili
42 % z celkovej spotreby plynu v ekonomike.
Pri odhade vplyvu zníženia dodávok plynu o 20 % vychádzala NBS z
predpokladu, že rovnakou mierou dôjde k zníženiu finálnej produkcie v
uvedených štyroch najnáročnejších odvetviach. "V predstavenom
negatívnom scenári je dobrou správou, že odvetvia najnáročnejšie na
zemný plyn sú relatívne menej náročné na pridanú hodnotu," uviedla NBS. To zmierňuje výpadok HDP na úroveň 1,4 %.
V odhade sa pracuje s 2,8-násobným zvýšením ceny plynu v priemere za
prognózované obdobie. Podiel výdavkov na plyn, pôvodne dosahujúci 2 % z
HDP v bežných cenách z roku 2020, sa viac ako zdvojnásobí. Zvýšenie ceny
zemného plynu má vplyv aj na ceny priemyselných výrobcov. Index cien
priemyselných výrobcov by sa zvýšil o 1,9 %, pričom štyri odvetvia
najnáročnejšie na plyn prispievajú vyše polovicou k nárastu, i keď majú
podiel len 10 % na celkovej produkcii ekonomiky.
Prispôsobenie firiem obmedzeniam na trhu s plynom nebude okamžité.
Následne by ekonomika podľa NBS mala byť schopná zvládnuť zvažovaný
výpadok zemného plynu, najmä ak by sa cielene pomohlo najviac
zasiahnutým odvetviam a nízkopríjmovým domácnostiam. Rizikom je podľa
NBS výraznejšie zníženie dovozu plynu, rozšírenie výpadkov produkcie aj
do odvetví menej závislých od zemného plynu alebo vyšší podiel výdavkov
na plyn pri jeho vyššej cene. Znamenalo by to výraznejší pokles
ekonomickej aktivity a prudší nárast cien.